História nemocnice

Domov / Nemocnica / O nás / História nemocnice

História zdravotníckej starostlivosti do roku 1900
História zdravotníctva v Banskej Bystrici siaha do obdobia 13. storočia. Prvým zdravotníckym zariadením v Banskej Bystrici bol Špitál sv. Alžbety, ktorý sa nachádzal na konci dnešnej Dolnej ulice pri Kremnickej bráne.

V 17. storočí a začiatkom 18. storočia mesto decimovali časté epidémie. Z tohto dôvodu bola v roku 1713 zriadená ďalšia dočasná epidemická cholerová nemocnica, ktorá bola umiestnená v dome U starej tehelne č.2 na Uhlisku.

Ďalším impulzom pre rozvoj zdravotníctva boli tereziánske a jozefínske reformy. Generálny zdravotnícky poriadok predpisoval okrem iného aj stavať nemocnice, a tak v roku 1820 v dome bývalého mestského kata vznikla prvá mestská nemocnica. V roku 1896 Dr. Ľudovít Rajčič žiadal postaviť novú mestskú nemocnicu, jeho projekt však nebol zrealizovaný pre stavbu Harmaneckej železnice cez areál, kde mala nemocnica stáť. Mestské zastupiteľstvo v roku 1897 prijalo rozhodnutie o založení Mestskej Všeobecnej nemocnice a v roku 1899 rozhodlo o mieste výstavby na pozemku nazývanom Bánoš.

História súčasnej Banskobystrickej nemocnice

V rokoch 1900 -1901 sa postavila na kopci Bánoš nová Mestská nemocnica, ktorá slúžila aj ako župná nemocnica pre celú Zvolenskú župu a mala 125 postelí. Bola postavená na podnet vtedajšieho hlavného mestského lekára Dr. Rajčiča, ktorý sa po postavení nemocnice stal jej prvým riaditeľom a súčasne primárom. Výstavbu nemocnice financovalo mesto. V priebehu výstavby sa však konali zábavy Banskobystrického ochotníckeho spolku, ktorých výnos bol venovaný v prospech verejnej nemocnice. Známe Budapeštianske firmy obchodujúce so zdravotníckou technikou sa pretekali o to, ktorá bude môcť novú nemocnicu zásobiť zdravotníckou technikou a pomôckami.

Po Dr. Rajčičovi sa vedúcim lekárom ( riaditeľom a súčasne primárom ) nemocnice stal Dr. Kamil Kollár. Túto funkciu zastával až do roku 1935. Medzitým sa Mestská nemocnica v roku 1918 premenúva na Štátnu oblastnú nemocnicu. V roku 1936 nastúpil na post riaditeľa nemocnice MUDr. Daniel Petelen a viedol ju až do roku 1945, kedy sa nemocnica rozdelila na dve oddelenia : chirurgicko – pôrodnícke a interné oddelenie. Počas II. Svetovej vojny v období SNP slúžila ako Divízna chirurgická nemocnica pre vojakov I. Čsl. armády.

Po druhej svetovej vojne nemocnici venovali zahraniční, najmä americkí Slováci väčšie množstvo diagnostických prístrojov a inštrumentária. Súčasne americká Rooseveltova nadácia poukázala finančné prostriedky na výstavbu novej modernej nemocnice. V roku 1947 sa z týchto prostriedkov začala výstavba nového pavilónu v Štátnej oblastnej nemocnici, ktorá sa z vďaky za túto pomoc od tohto roku volá Rooseveltovou nemocnicou. V dôsledku politických zmien v bývalej Československej republike musela byť v roku 1954 nemocnica premenovaná na Nemocnicu s poliklinikou. V roku 1951 sa nemocnica stala základom Krajského ústavu národného zdravia, zriadili sa nové oddelenia (chirurgické, traumatologické, urologické, ortopedické, gynekologicko – pôrodnícke, detské a onkologické). Nemocnica sa doplnila nevyhnutnými vyšetrovacími zložkami ako je: rtg oddelenie, patologicko-anatomické, oddelenie klinickej biochémie a liečebnej rehabilitácie.
V rokoch 1954 -1957 je rekonštruovaný bývalý hlavný pavilón a do neho sa umiestňuje interné, ORL a stomatologické oddelenie, oddelenie klinickej biochémie a ústavná lekáreň. Koncom 60 – tych rokov Ministerstvo zdravotníctva zhodnotilo stav potreby ďalších diagnostických a liečebných kapacít.

Na základe tejto skutočnosti vo februári 1968 bola započatá výstavba novej nemocnice s poliklinikou s rozsiahlym nemocničným areálom na ploche 20 hektárov s kapacitou 1100 postelí a moderným hospodársko – technickým vybavením. Komplex stavieb, odovzdaný do užívania v rokoch 1981-1982, vyjadruje svojim architektonickým a technickým riešením s dominantou monoblokov dospelých, koncepčné ponímanie modernej európskej nemocnice s poliklinikou špičkového typu 70-tych rokov. Budovy v starom nemocničnom areáli, uvoľnené po presťahovaní väčšiny oddelení do nových priestorov, boli stavebne upravené pre onkologické oddelenie, pľúcne, psychiatrické, laboratórne oddelenie lekárskej imunológie a v rokoch 1991-1995 bola dokončená výstavba novej budovy ortopedickej protetiky.

V roku 1991 sa už v novom areáli nemocnica vrátila k pôvodnému názvu z roku 1947 – Nemocnica F.D. Roosevelta. Od roku 2004 je nemocnica fakultnou nemocnicou a druhou najväčšou vzdelávacou základňou SZU. Od roku 2002 sa postupne odčlenili niektoré oddelenia, ktoré dnes pôsobia ako samostatné právne subjekty.

V súčasnosti je FNsP F. D. Roosevelta koncovou nemocnicou, v ktorej pôsobí množstvo špičkových odborníkov a špecialistov, poskytujúcou zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov Banskobystrického samosprávneho kraja. Niektoré špecializované služby a výkony sú však vzhľadom na ich špecifickosť poskytované pre pacientov celého Slovenska.

Riaditelia nemocnice v Banskej Bystrici od roku 1901

Dr. Ľudovít Rajčič
Dr. Kamil Kolár
MUDr. Daniel Petelen
MUDr. Pavel Styk
MUDr. Imrich Hudec, CSc.
MUDr. Jiří Štekl
MUDr. Jozef Puskailer
MUDr. Jiří Štekl
MUDr. Ladislav Kemka
MUDr. Mikuláš Krušpán, CSc.
MUDr. Peter Finďo
MUDr. Mikuláš Krušpán, CSc.
MUDr. Juraj Gémeš
MUDr. Mikuláš Krušpán, CSc.
MUDr. Pavol Šimon Blaško
MUDr. Juraj Gémeš
MUDr. Pavol Šimon Blaško
MUDr. Juraj Gémeš
MUDr. Michal Bucek
MUDr. Róbert Rusnák
MUDr. Ján Šulaj, PhD.
MUDr. Michal Bucek
MUDr. Vladimír Baláž, PhD.
Ing. Miriam Lapuníková, MBA

O rozvoj nemocnice sa pričinili aj riaditelia Krajského ústavu
národného zdravia.
Vďaka patrí hlavne MUDr. Jozefovi Komoňovi, CSc., ktorý
významnou mierou prispel k výstavbe a vybudovaniu nového
nemocničného areálu.