História nemocnice

    História nemocnice

    História zdravotníckej starostlivosti do roku 1900

    História zdravotníctva v Banskej Bystrici siaha do obdobia 13. storočia. Prvým zdravotníckym zariadením v Banskej Bystrici bol Špitál sv. Alžbety, ktorý sa nachádzal na konci dnešnej Dolnej ulice pri Kremnickej bráne.

    V 17. storočí a začiatkom 18. storočia mesto decimovali časté epidémie. Z tohto dôvodu bola v roku 1713 zriadená ďalšia dočasná epidemická cholerová nemocnica, ktorá bola umiestnená v dome U starej tehelne č.2 na Uhlisku.

    Ďalším impulzom pre rozvoj zdravotníctva boli tereziánske a jozefínske reformy. Generálny zdravotnícky poriadok predpisoval okrem iného aj stavať nemocnice, a tak v roku 1820 v dome bývalého mestského kata vznikla prvá mestská nemocnica. V roku 1896 Dr. Ľudovít Rajčič žiadal postaviť novú mestskú nemocnicu, jeho projekt však nebol zrealizovaný pre stavbu Harmaneckej železnice cez areál, kde mala nemocnica stáť. Mestské zastupiteľstvo v roku 1897 prijalo rozhodnutie o založení Mestskej Všeobecnej nemocnice a v roku 1899 rozhodlo o mieste výstavby na pozemku nazývanom Bánoš.

    História súčasnej Banskobystrickej nemocnice

    V rokoch 1900 -1901 sa postavila na kopci Bánoš nová Mestská nemocnica, ktorá slúžila aj ako župná nemocnica pre celú Zvolenskú župu a mala 125 postelí. Bola postavená na podnet vtedajšieho hlavného mestského lekára Dr. Rajčiča, ktorý sa po postavení nemocnice stal jej prvým riaditeľom a súčasne primárom. Výstavbu nemocnice financovalo mesto. V priebehu výstavby sa však konali zábavy Banskobystrického ochotníckeho spolku, ktorých výnos bol venovaný v prospech verejnej nemocnice. Známe Budapeštianske firmy obchodujúce so zdravotníckou technikou sa pretekali o to, ktorá bude môcť novú nemocnicu zásobiť zdravotníckou technikou a pomôckami.

    Po Dr. Rajčičovi sa vedúcim lekárom ( riaditeľom a súčasne primárom ) nemocnice stal Dr. Kamil Kollár. Túto funkciu zastával až do roku 1935. Medzitým sa Mestská nemocnica v roku 1918 premenúva na Štátnu oblastnú nemocnicu. V roku 1936 nastúpil na post riaditeľa nemocnice MUDr. Daniel Petelen a viedol ju až do roku 1945, kedy sa nemocnica rozdelila na dve oddelenia : chirurgicko – pôrodnícke a interné oddelenie. Počas II. Svetovej vojny v období SNP slúžila ako Divízna chirurgická nemocnica pre vojakov I. Čsl. armády.

     

    Po druhej svetovej vojne nemocnici venovali zahraniční, najmä americkí Slováci väčšie množstvo diagnostických prístrojov a inštrumentária. Súčasne americká Rooseveltova nadácia poukázala finančné prostriedky na výstavbu novej modernej nemocnice. V roku 1947 sa z týchto prostriedkov začala výstavba nového pavilónu v Štátnej oblastnej nemocnici, ktorá sa z vďaky za túto pomoc od tohto roku volá Rooseveltovou nemocnicou. V dôsledku politických zmien v bývalej Československej republike musela byť v roku 1954 nemocnica premenovaná na Nemocnicu s poliklinikou. V roku 1951 sa nemocnica stala základom Krajského ústavu národného zdravia, zriadili sa nové oddelenia (chirurgické, traumatologické, urologické, ortopedické, gynekologicko – pôrodnícke, detské a onkologické). Nemocnica sa doplnila nevyhnutnými vyšetrovacími zložkami ako je: rtg oddelenie, patologicko-anatomické, oddelenie klinickej biochémie a liečebnej rehabilitácie.
    V rokoch 1954 -1957 je rekonštruovaný bývalý hlavný pavilón a do neho sa umiestňuje interné, ORL a stomatologické oddelenie, oddelenie klinickej biochémie a ústavná lekáreň. Koncom 60 – tych rokov Ministerstvo zdravotníctva zhodnotilo stav potreby ďalších diagnostických a liečebných kapacít.

    Na základe tejto skutočnosti vo februári 1968 bola započatá výstavba novej nemocnice s poliklinikou s rozsiahlym nemocničným areálom na ploche 20 hektárov s kapacitou 1100 postelí a moderným hospodársko – technickým vybavením. Komplex stavieb, odovzdaný do užívania v rokoch 1981-1982, vyjadruje svojim architektonickým a technickým riešením s dominantou monoblokov dospelých, koncepčné ponímanie modernej európskej nemocnice s poliklinikou špičkového typu 70-tych rokov. Budovy v starom nemocničnom areáli, uvoľnené po presťahovaní väčšiny oddelení do nových priestorov, boli stavebne upravené pre onkologické oddelenie, pľúcne, psychiatrické, laboratórne oddelenie lekárskej imunológie a v rokoch 1991-1995 bola dokončená výstavba novej budovy ortopedickej protetiky.

    V roku 1991 sa už v novom areáli nemocnica vrátila k pôvodnému názvu z roku 1947 – Nemocnica F.D. Roosevelta. Od roku 2004 je nemocnica fakultnou nemocnicou a druhou najväčšou vzdelávacou základňou SZU. Od roku 2002 sa postupne odčlenili niektoré oddelenia, ktoré dnes pôsobia ako samostatné právne subjekty.

    V súčasnosti je FNsP F. D. Roosevelta koncovou nemocnicou, v ktorej pôsobí množstvo špičkových odborníkov a špecialistov, poskytujúcou zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov Banskobystrického samosprávneho kraja. Niektoré špecializované služby a výkony sú však vzhľadom na ich špecifickosť poskytované pre pacientov celého Slovenska.

    Riaditelia nemocnice v BB od roku 1901

    • Dr. Ľudovít Rajčič
    • Dr. Kamil Kolár
    • MUDr. Daniel Petelen
    • MUDr. Pavel Styk
    • MUDr. Imrich Hudec, CSc.
    • MUDr. Jiří Štekl
    • MUDr. Jozef Puskailer
    • MUDr. Jiří Štekl
    • MUDr. Ladislav Kemka
    • MUDr. Mikuláš Krušpán, CSc.
    • MUDr. Peter Finďo
    • MUDr. Mikuláš Krušpán, CSc.
    • MUDr. Juraj Gémeš
    • MUDr. Mikuláš Krušpán, CSc.
    • MUDr. Pavol Šimon Blaško
    • MUDr. Juraj Gémeš
    • MUDr. Pavol Šimon Blaško
    • MUDr. Pavol Učník, CSc.
    • MUDr. Juraj Gémeš
    • MUDr. Michal Bucek
    • MUDr. Róbert Rusnák
    • MUDr. Ján Šulaj, PhD.
    • MUDr. Michal Bucek
    • MUDr. Vladimír Baláž, PhD.
    • Ing. Miriam Lapuníková, MBA

    O rozvoj nemocnice sa pričinili aj riaditelia Krajského ústavu národného zdravia.

    Vďaka patrí hlavne MUDr. Jozefovi Komoňovi, CSc., ktorý významnou mierou prispel k výstavbe a vybudovaniu nového nemocničného areálu.