Primárka Bečková: Zmena nie je jednorazový moment. Je to proces, ktorý sa buduje každý deň

Automatizácia, digitalizácia a inteligentné laboratórne systémy nie sú len víziou budúcnosti v novej nemocnici, ale realitou, ktorá je tu prítomná už dnes. Reč je napríklad o centrálnom laboratórnom komplexe, prvej plne automatizovanej linke na Slovensku. Jej rekonštrukcia sa uskutočnila za plnej prevádzky. O tom, čo predchádzalo zavádzaniu automatizácie, aké výzvy laboratórium prekonalo a čo nové riešenia znamenajú v praxi i pre pacientov, sme sa rozprávali s MUDr. Zuzanou Bečkovou, PhD., primárkou centrálneho laboratórneho komplexu.

Pani primárka, nová nemocnica so sebou prináša množstvo technologických zmien. Ako ste vnímali pripravenosť centrálneho laboratórneho komplexu na zavádzanie digitalizácie a automatizácie procesov?

Príprava laboratória na takúto zásadnú zmenu prebiehala postupne, vo viacerých krokoch. Prvým bolo zlúčenie viacerých oddelení laboratórnej diagnostiky do jedného celku v roku 2013. Táto zmena bola radikálna a náročná, vyžadovala si dlhší čas na akceptáciu skutočnosti predovšetkým zo strany personálu. Organizačná zmena sa zrealizuje pomerne jednoducho, avšak zmena mentálneho nastavenia personálu, „zžitie sa“ či akceptácia trvá pomerne dlho. V ďalších krokoch bol postupne vytvorený centrálny príjem biologického materiálu, následne centrálna evidencia, zjednotil sa laboratórny informačný systém. Prvý kontakt pracovníkov CLK s preanalytickým systémom predstavovalo zariadenie Automate, ktoré už vedelo triediť vzorky podľa nastavených pravidiel a vytvoriť sekundárne skúmavky, tzv. alikvóty. Aby som to zhrnula, príprava na zmenu bola postupná, vo viacerých logických krokoch.

Pri zavádzaní automatizácie prebiehala súčasne aj bežná prevádzka laboratória. Ako sa vám darilo zvládať súčasne rutinnú prácu a inštaláciu nových systémov?

Najnáročnejšou etapou bola príprava priestorov – drobné búracie práce, výmena podlahy, podhľadov, osvetlenia či klimatizačných jednotiek. Bolo to najmä z toho dôvodu, že sme ju nemali plne vo svojich rukách a boli sme závislí od viacerých participujúcich strán. To, čo sme však intenzívne riešili každý deň, bolo neustále sťahovanie a presúvanie vybavenia. Zariadenia, pracovné stoly aj pomocné prístroje sa museli pravidelne premiestňovať a „vzhľad“ laboratória sa menil prakticky zo dňa na deň. V tomto dynamickom procese sa často stávalo, že bolo potrebné hľadať preložené vybavenie či materiál. V najkritickejších momentoch sme navyšovali služby, aby diagnostika mohla bežať bez prerušenia, a zároveň sa mohla uskutočňovať samotná transformácia.

Aké boli najväčšie výzvy počas zavádzania automatizácie. Napríklad presun analyzátorov, inštalácia nových prístrojov alebo školenie laborantiek?

Vzhľadom na to, že poskytujeme rutinnú diagnostiku statimových parametrov v režime 24/7, z čoho vyplýva, že pre každý rutinný analyzátor máme aj zálohu, bol proces výmeny zariadení veľkou výzvou. Už samotný návoz zariadení, linky, modulov, ich transport priestormi nemocnice do budovy polikliniky, si vyžadoval dôslednú prípravu. Nasledovala postupná inštalácia zariadenia, nastavenie metód, verifikácia, porovnávanie s pôvodným zariadením a školenie personálu. Až potom mohol byť odinštalovaný pôvodný analyzátor. Tento proces sa opakoval pri každom analyzátore. Keď boli vymenené všetky analyzátory, nainštalovala sa linka a jej všetky moduly (preanalytický, centrifugačný, postanalytický, alikvoter, chladený sklad vzoriek). Následne sa všetky časti systému „pospájali“. Okrem hardwarovej zložky bola výzvou aj výmena softwaru, nakoľko všetky súčasti komunikujú prostredníctvom middleware Remisol, ktorý ďalej komunikuje s LIS. Prijíma z neho požiadavky a posiela výsledky, ktoré následne prechádzajú kontrolou zodpovedným pracovníkom. Až takto skontrolovaný výsledok je odoslaný do nemocničného systému. Bez spoľahlivej a stabilnej komunikácie NIS-LIS-Remisol-analyzátory a späť by celý systém nemal zmysel. Každá jeho súčasť musí mať v reálnom čase informácie čo a kedy má vykonať.

Pozorujete rozdiely v práci laborantiek pred a po zavedení automatizácie? Aké konkrétne zmeny im uľahčili každodennú prácu?

Po zavedení automatizovanej linky došlo, logicky, k zmene jednotlivých pracovných postov. Personál z preanalytickej časti sa mohol posunúť na iné úseky, manuálne či špecializované metódy, aby sme urýchlili dodanie výsledkov nielen rutinných parametrov, ale aj iných vyšetrení, ktoré si vyžadujú väčší personálny vklad. Vytvoril sa nový post „linka“, pretože aj ten najsofistikovanejší systém potrebuje dohľad, manažment či riešenie neštandardných situácií.

Automatizácia prináša vyššiu presnosť spracovania vzoriek a nižšie riziko chýb. Ako tieto benefity vnímate Vy a Váš tím?

Do linky vstupuje skúmavka označená unikátnym kódom, na základe ktorého je vzorka pacienta identifikovaná a jednoducho dohľadateľná v celom procese od vstupu, cez preanalytiku, centrifúgy, jednotlivé analyzátory, alikvoter až po chladený sklad vzoriek. V každom okamihu vieme identifikovať, kde sa vzorka nachádza či je v poriadku, či je v nej dostatok biologického materiálu, koľko času potrvá, kým budú k dispozícii výsledky, atď. Pracovník tak vie tieto informácie rýchlo dohľadať a poskytnúť ich napr. ambulantnému lekárovi, ktorý sa informuje o výsledku. Zároveň, lekári a laboratórni diagnostici CLK majú prístup do systému priamo zo svojej pracovne. Nemusia opakovane chodiť priamo do laboratória, majú priebežný prehľad o aktuálnom stave vyšetrovaných vzoriek a môžu prípadné problémy operatívne riešiť.

Pre hladký prechod boli dôležité spolupráca zamestnancov a podpora analytikov z externých firiem. Čo bolo podľa Vás kľúčom k úspešnému zavádzaniu zmien?

Presne to, čo ste pomenovali. Veľmi dôležitá bola komunikácia tímu laboratória s tímom dodávateľa a to po celý čas, od dôkladne zostaveného implementačného plánu, cez pravidelnú komunikáciu počas samotnej realizácie. Súčasne bolo potrebné v definovaných časoch zosúladiť a koordinovať aj rozličné nezdravotnícke oddelenia nemocnice: informačné technológie, údržbu či prevádzkové oddelenie, ktorých zamestnanci, ich aktívny prístup a ochota tiež výrazne prispeli k hladkému priebehu tejto transformácie.

Aký odkaz by ste dali kolegom z iných oddelení, ktorí sa možno obávajú digitalizácie a automatizácie procesov v novej nemocnici?

Že sa nemusia automatizácie a digitalizácie obávať. Pokiaľ bude pre ten/ktorý proces vybratý kvalitný dodávateľ s referenciami na trhu, so stabilným aplikačným a podporným tímom, tak je každá, aj tá najnáročnejšia, zmena realizovateľná. Vyžaduje si však aktívny prístup aj zo strany zdravotníckeho personálu, pretože len tak môže byť nejaký produkt (proces) „ušitý na mieru“.

Rozhovor spracovala Dominika Adamovičová.