Námestník Urbáni: Dobrý lekár musí byť najprv človek, až potom odborník

Pán námestník, vo FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica pôsobíte takmer tri desaťročia, pričom ste zastávali viacero kľúčových pozícií. Ako by ste opísali svoj profesijný vývoj a čo Vás formovalo ako odborníka, ale aj ako človeka?

V prvom rade chcem povedať, že som nikdy nebol karierista a netúžil som po nijakom poste. V mojom prípade to bola otázka náhody, šťastia a príležitosti, ktorej som sa skrátka chopil ako 31-ročný, keď som sa stal zástupcom primára. V tom čase bol námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť pán doktor Šváč. A podobne to bolo aj po zvyšok môjho profesionálneho života. Osobne si myslím, že človeka formuje najviac prostredie, v ktorom sa narodí, resp. vyrastá. Moji obaja rodičia boli lekári, takže ja som od malička videl ich nastavanie, ktoré som prirodzene nasával a stalo sa pre mňa automaticky správne. Nikdy som nepočul, že ich práca obťažuje. Na pacienta sa pozerali v prvom rade ako na človeka, ktorý potrebuje ich pomoc – nezáležalo na tom či práve prišli z práce po 12-hodinovej zmene, alebo zazvonil telefón v noci. A možno to bol ten faktor, ktorý ma ovplyvnil natoľko, že som si povedal, že chcem byť lekárom aj ja, hoci mojim vysnívaným povolaním bolo stať sa veterinárom.

Dnes ste nielen zástupcom prednostu dermatovenerologickej kliniky, ale aj námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť. Ako sa Vám darí prepájať klinickú prax s manažérskou pozíciou?

To prepojenie vidím nielen pre inštitúciu, ale aj pre moje obe pozície prínosné. Nemocnicu poznám za tie roky dokonale. Vďaka tomu, že som prechádzal všetkými oddeleniami, neustále sa zúčastňoval na rôznych konzíliách, spoznával som kolegov, podarilo sa mi získať komplexný obraz o tom, ako nemocnica funguje, aký je personál a pod. Z uhla, ako jedného z predstaviteľov vedenia, teda viem, aké sú, napríklad, potreby zamestnancov a mám dosah na to, ako ich zabezpečiť – tam, kde to je možné. Zároveň som lekár, súčasť zdravotníckeho personálu, takže sa viem vcítiť do toho, čo mojich kolegov trápi. Dá sa povedať, že som akýmsi mediátorom medzi tou zdravotníckou časťou a ekonomickou. Úprimne musím povedať, že osobne ma napĺňa  a obohacuje pozícia dermatovenerológa. Ten druhý post beriem ako nevyhnutnú prácu, ktorá má však svoj význam. Ak čo i len málom dokážem dopomôcť k tomu, aby sa nemocnici darilo, má to zmysel.

Z Vašej profesijnej dráhy je zrejmé, že ste sa nikdy neprestali vzdelávať – prešli ste špecializáciami či kurzami doma i v zahraničí. Čo považujete za najdôležitejšie v celoživotnom vzdelávaní lekára?

Áno, ale i napriek tomu chcem povedať jedno: vzdelávanie je síce v medicíne nesmierne dôležité, ale nie je všetko. Príliš vzdelaný lekár neznamená automaticky, že je aj dobrý lekár. Dobrý lekár musí byť v prvom rade človek – empatický, psychológ, ktorý sa s pacientom nerozpráva „len“ o chorobe. Skrátka, je tam akási prirodzená nadstavba, a práve vďaka nej sa vytvára medzi lekárom a pacientom vzťah, ktorý nie je len čisto profesionálny. Takže, podľa môjho názoru – najdôležitejšie v celoživotnom vzdelávaní lekára je nezabúdať aj na to, ako sa snažiť byť lepším človekom. Ale samozrejme, medicína sa neustále vyvíja, vždy príde nejaká nová metodika a vy potrebujete byť online. Bez neustáleho vzdelávania sa začnete strácať v modernej medicíne, a tak nie je možné zodpovedne a svedomito vykonávať túto profesiu.

Ako vnímate vývoj dermatovenerológie za posledné desaťročia? Ktoré trendy či posuny Vám dávajú najväčší zmysel?

Vývoj v dermatovenerológii je za posledné roky naozaj pozoruhodný. Najväčší pokrok jednoznačne predstavuje nástup biologickej liečby, ktorá zásadným spôsobom zmenila prognózu mnohých chronických kožných ochorení. Biologiká priniesli výrazné zlepšenie kvality života pacientov, pre ktorých boli dovtedy možnosti liečby veľmi obmedzené. Veľkým posunom je aj technologický rozvoj – diagnostika a liečba sa posunuli na úplne inú úroveň. Významnú úlohu má dermatológia aj v prevencii a včasnej diagnostike kožných nádorov, najmä melanómu. Zaujímavosťou tiež je, že dermatológia ako odbor zažíva aj obrovský spoločenský dopyt. Dnes, keby som mal možnosť otvoriť päť kožných oddelení, zaplnil by som ich lekármi bez problémov – taký je o túto špecializáciu záujem. Je to v súčasnosti jeden z najlukratívnejších odborov v medicíne a zároveň odbor, ktorý neustále napreduje.

Z pohľadu námestníka máte priamy vplyv na organizáciu a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Čo považujete za najväčšie výzvy slovenského zdravotníctva dnes?

Najväčšími výzvami sú určite nedostatok zdravotníckeho personálu a financovanie. Je potrebné povedať, že zdravotníctvo aké také, je problém v celej Európskej únii, nech sú jednotlivé krajiny akokoľvek bohaté a vyspelé. Je potrebné nájsť vhodný mechanizmus, ktorý bude výhodný pre všetky tri strany – štát, zdravotnícke zariadenie, ale i pacientov. Dovolím si však povedať, že aj napriek nie priaznivej situácii v krajine, sa snažíme v Rooseveltovej nemocnici poskytovať zdravotnú starostlivosť na vysokej úrovni. Zároveň, dlhodobo robíme všetko, preto aby sme dosahovali, v rámci možností, pozitívny ekonomický výsledok. Pretože medicínu nemôžete robiť bez dobrých prístrojov a vzdelaného personálu – a to všetko niečo stojí. Samozrejme, radi by sme spravili viac, ale myslím si, že robíme, čo môžeme.

Ako vnímate výstavbu novej nemocnice z pohľadu zdravotnej starostlivosti? Čo by si mal nový areál zachovať alebo priniesť z pohľadu lekára a manažéra?

Nový areál by si mal určite zanechať kvalitu zdravotnej starostlivosti, z čoho nemám ani najmenšie obavy a pochybnosti. To, čo by mal priniesť, je určite lepší komfort pre pacientov, ale aj personál, moderné technológie a inovácie. Zámerom novej nemocnice je totiž vytvoriť prepojený a funkčný celok, v ktorom budú zdravotnícke prevádzky centralizované tak, aby sa zefektívnila starostlivosť o pacienta, uľahčil sa pohyb osôb, materiálu a zároveň sa modernizovala infraštruktúra nemocnice, ktorá bude myslieť aj na ekologickú udržateľnosť.

Ak by ste mali odkázať niečo mladším kolegom, ktorí dnes začínajú v nemocnici – čo by to bolo?

Mám pre nich niekoľko jednoduchých rád. V prvom rade, aby mali na mysli to, že medicínska vedomosť nie je všetko. Mali by disponovať niečím, čomu ja hovorím lekársky inštinkt alebo nos. Je to v našej práci mimoriadne dôležité. Druhým odkazom je to, že každý z nás je nahraditeľný. Ako náhle si niekto myslí opak – je zbytočný. Taktiež by som chcel apelovať na mladších kolegov, aby mali rešpekt – voči starším ľuďom, nadriadeným, kolegom, pacientom, ale aj medicíne ako takej. A na záver: robte veci poriadne – či už je to práca, koníček alebo čokoľvek iné.

Keď sa raz obzriete za svojím pôsobením v nemocnici – čo by ste chceli, aby po Vás zostalo?

Rád by som po sebe zanechal jednu funkčnú nemocnicu. Nemocnicu, ktorá má systém, fungujúce procesy a kde sa veci dejú tak, ako majú – v prospech pacienta aj personálu. V živote budete mať vždy neprajníkov či kritikov, ale ak aj taký človek napokon uzná, že to celé dáva zmysel a funguje, je to pre mňa najväčšie ocenenie. Hoci si na uznanie nepotrpím.

Rozhovor spracovala Dominika Adamovičová