Krízové riadenie v zdravotníctve: Pripravení musíme byť vždy

Pandémia COVID-19, prírodné katastrofy či hrozby, ktoré si často ani nepripúšťame – to všetko nám pripomína, že zdravotníctvo musí fungovať aj v krízových situáciách. O tom, čo všetko znamená krízové riadenie, ako sa naň pripravujeme a aké sú najväčšie výzvy do budúcnosti, sme sa rozprávali s Ing. Tatianou Klimentovou, ktorá stojí na čele samostatného odboru krízového riadenia zdravotníctva Banskobystrického kraja.

Pani Klimentová, môžete nám priblížiť, čo všetko spadá pod odbor krízového riadenia v našej nemocnici?

Musíme sa pripravovať na zvládanie rôznych krízových situácií v súlade s platnou legislatívou. Útvar krízového riadenia a hospodárskej mobilizácie zabezpečuje pripravenosť nemocnice v čase bezpečnosti. Naša nemocnica má zároveň úlohy v rámci hospodárskej mobilizácie, to znamená napríklad vytvorenie rozšíreného lôžkového fondu, spracovanie krízového plánu a jeho príloh (pandemický a traumatologický plán), zriadenie krízového štábu nemocnice, zabezpečenie mobilizačných rezerv (lieky, zdravotnícky materiál, krv) či pripravenosť personálu aj na výkon práce mimo svojho štandardného pracovného zaradenia. Okrem toho máme povinnosť reagovať aj na tzv. mimoriadne situácie, teda udalosti, ktoré môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok v stave bezpečnosti.

S akými typmi krízových situácií sa nemocnica najčastejšie stretáva?

Najzásadnejšou skúsenosťou bola určite pandémia COVID-19, keď bol v rokoch 2020 – 2023 vyhlásený núdzový stav a mimoriadna situácia. V posledných rokoch však čelíme aj iným udalostiam, akými bolo nahlásenie bomby, fyzická evakuácia psychiatrického oddelenia z dôvodu hrozby bomby či kybernetické útoky, ktoré sú čoraz častejšie.

Ako prebieha proces prípravy – od identifikácie rizika po konkrétny plán reakcie? Kľúčové je rokovanie krízového štábu. Najdôležitejšia je rýchla a správna komunikácia – zabezpečenie informačného toku z miesta vzniku mimoriadnej udalosti na pracovisko Velín, odtiaľ k riaditeľke či námestníkovi pre liečebno-preventívnu starostlivosť a následne k záchranným zložkám (polícia, hasiči, IZS). Dvakrát ročne prebieha previerka spojenia členov krízového štábu podľa smernice MZ SR, aby sme si overili správnosť a funkčnosť vyrozumievacieho procesu.

Ako vyzerá aktivácia krízového plánu v praxi?

Krízový plán je komplexný dokument, ktorý sa neaktivuje ako celok. V praxi sa vždy realizujú konkrétne úlohy podľa vyhláseného stavu (núdzový, výnimočný, vojnový a vojna). Pri udalostiach s hromadným postihnutím osôb sa aktivuje traumatologický plán – ten určuje postup nemocnice pri prijímaní a ošetrovaní väčšieho počtu zranených. V júni 2024 sme sa napríklad zúčastnili taktického cvičenia MV SR, kde bol aktivovaný traumatologický plán. Do nemocnice boli transportovaní figuranti so zraneniami a preverovali sme koordináciu činnosti, spoluprácu oddelení aj správny tok informácií v rámci záchranných zložiek.

Ako zabezpečujete spoluprácu medzi jednotlivými oddeleniami a externými zložkami?

Každá mimoriadna udalosť sa hlási na Velín, ktorého pracovníci sú preškolení a postupujú podľa presne stanovených metodík. Tie obsahujú zoznam kontaktov na interné aj externé zložky. Napríklad, v júni tohto roka sme vykonali štábny nácvik simulovanej bomby na dermatovenerologickej klinike. Cvičenie preverilo komunikáciu v nemocnici aj súčinnosť s integrovaným záchranným systémom. V druhom polroku plánujeme ďalší nácvik, tentoraz zameraný aj na centrálnu signalizáciu v prípade nutnej evakuácie oddelení.

Viete uviesť príklad, kedy dobrá príprava pomohla zvládnuť situáciu bez väčších problémov?

Výhodou našej nemocnice je, že ako subjekt hospodárskej mobilizácie máme spracované všetky potrebné plány. V praxi sa to ukázalo počas núdzového stavu – boli sme schopní plniť úlohy a opatrenia v plnom rozsahu, na rozdiel od nemocníc v kraji, ktoré tieto plány spracované nemali z dôvodu, že nie sú určené za subjekt hospodárskej mobilizácie. Kľúčová je komunikácia – máme nastavené procesy, určených ľudí 24/7 a v prípade potreby vieme okamžite reagovať a prepojiť sa s riaditeľkou, námestníkom, integrovaným záchranným systémom či ministerstvom zdravotníctva.

Krízové situácie sú často stresujúce – ako pracujete s psychickou odolnosťou zamestnancov? Kedysi boli krízy skôr výnimočné, dnes sa s nimi stretávame čoraz častejšie – od kybernetických útokov až po nahlásenia bômb. Preto je nevyhnutné mať kritické myslenie a vedieť správne vyhodnotiť riziko. Procesy aktualizujeme podľa potrieb nemocnice, nie všetko naraz, ale v závislosti od chronologickej postupnosti. Zásadná je včasná informovanosť a dodržiavanie postupov zo strany zamestnancov.

Čo považujete za najťažšiu časť svojej práce a čo naopak za najviac napĺňajúce? Najťažšie je pracovať s ľuďmi, pretože keď sa „nič nedeje“, mnohé úlohy berieme s rezervou. Skutočná pripravenosť sa ukáže až pri riešení neštandardných situácií. Najviac ma napĺňa, keď sa ukáže, že nastavené postupy fungujú. Každý štábny nácvik nám odhalí aj nedostatky, ktoré následne vieme odstrániť. To považujem za prínos pre celú nemocnicu. Krízové riadenie je tímová práca – vyžaduje si komunikáciu a spoluprácu s vedením nemocnice, oddeleniami aj externými inštitúciami.

Akú jednu vec by mal vedieť každý zamestnanec o krízových situáciách?

Nepodceňovať usmernenia a pokyny vedenia – sú prípravou na zvládnutie mimoriadnej udalosti. A vždy rešpektovať pokyny záchranných zložiek.

Čo by ste odkázali kolegom, aby boli pripravení nielen profesionálne, ale aj osobne?

Trochu ostražitosti a všímavosti je v dnešnej dobe na mieste. Ak máte podozrenie, nevytvárajte paniku – informujte svojho nadriadeného, ktorý situáciu vyhodnotí a rozhodne o ďalšom postupe.

Rozhovor spracovala Dominika Adamovičová.