Granty, výskum a inovácie: Ako sa Rooseveltova nemocnica stáva lídrom medzi modernými zdravotníckymi zariadeniami

Pani Ďurajová, Rooseveltova nemocnica má za sebou veľmi úspešné obdobie v oblasti projektov a grantového financovania. Ktorý projekt bol pre Vás osobne prelomový?

Prelomové obdobie prišlo paradoxne s pandémiou COVID-19. V auguste 2020 bol vyhlásený eurofondový grant na získanie prostriedkov s cieľom podporiť opatrenia na skrátenie času reakcie pri enormnom náraste ochorenia v zdravotníckych zariadeniach. Príprava takéhoto projektu bola pre mňa „výzvou“ a zároveň prvou veľkou skúškou. A práve tento projekt považujem za prelomový. Mal výborné hodnotenie a vďaka nemu sme získali pre nemocnicu v roku 2021 cca. 2 milióny eur. Zdroje boli použité na vybavenie nemocnice zdravotníckou a laboratórnou technikou, akými sú röntgeny, ultrazvukové prístroje, umelá pľúcna ventilácia, pľúcny tomograf či diagnostické prístroje pre centrálny laboratórny komplex.                                                     

Viaceré z projektov sa týkajú technológií, výskumu či umelej inteligencie. Ako podľa Vás vyzerá nemocnica budúcnosti a kam by sa mala uberať?

Z môjho pohľadu ide dnes už o nevyhnutnosť. Veľmi dôležité je, aby bola implementácia nových technológií sprevádzaná vzdelávaním, kvalitným zaškolením, prevádzkovou podporou a dobrou komunikáciou benefitov – pre pacienta, aj pre zdravotnícky personál. Kľúčové je vzájomné porozumenie, odbúranie obáv a neistoty zo zmien. Potrebujeme si uvedomiť, že technológie neodťahujú lekára od pacienta, ale naopak – pomáhajú mu zefektívniť prácu a zlepšiť starostlivosť. Pacient naďalej ostáva na prvom mieste.

Založenie oddelenia projektového riadenia a inovácií v roku 2024 bolo zrejme významným krokom. Aký bol zámer a čo všetko je dnes náplňou Vašej práce?

Vznik nášho oddelenia bol prirodzeným vyústením päťročnej práce v oblasti získavania externých grantových zdrojov a ich následnej implementácie v rámci vedecko-výskumných a rozvojových projektov. Vytvorenie osobitného organizačného útvaru vyplynulo z organického rastu agendy, aj rozsahu činností. Naším zámerom je ďalej rozvíjať nemocnicu, nadväzujúc na dosiahnuté výsledky a skúsenosti, ktoré sme získali v oblasti externého financovania. Poskytujeme podporu pri príprave a realizácii rozvojových projektov so snahou využiť inovačný potenciál nemocnice. Naše kompetencie zahŕňajú monitoring možností financovania, prípravu žiadostí, implementáciu projektov, manažment grantov v príslušných platformách, sledovanie trendov v zdravotníctve, vytváranie konzorcií či úzku spoluprácu s klinickými pracoviskami. A to je len malá časť našej agendy.

Už ste to načrtli – multidisciplinárny prístup a medziodborová spolupráca sú dôležité. V čom podľa Vás spočíva tajomstvo úspešného projektového tímu v nemocničnom prostredí?

Veľmi ma teší, že ste otvorili práve túto tému. Multidisciplinarita je v rozvojových projektoch absolútne kľúčová. Schopnosť spojiť poznatky a skúsenosti odborníkov z rôznych oblastí je často rozhodujúca. Nie je to však jednoduché – každý z kolegov má už beztak vysokú pracovnú záťaž. Úspešný tím sa podľa mňa tvorí tam, kde je nadšenie pre spoločnú vec, kde aktéri vidia zmysel realizácie projektu, uvedomujú si svoje roly a význam spolupráce. Dôležité je tiež, aby do tímu každý priniesol svoju expertízu a bol ochotný ju zdieľať. A napokon – bez dostatočnej komunikácie, vzájomného uznania a porozumenia to jednoducho nejde.

Faktom je, že nie všetky projekty boli podporené, hoci spĺňali všetky podmienky. Ako sa s tým vyrovnávate a čo Vám pomáha ísť ďalej?

Áno, máte pravdu. Viacerým projektom, ktoré napokon nezískali finančnú podporu, sme venovali veľa úsilia a času. Pomáha mi vedomie, že sme pre daný projekt urobili maximum – spracovali sme ho najlepšie, ako sme v danom čase, s dostupnými kapacitami a zapojením tímu vedeli. Viackrát sa stalo, že projekt bol dobre hodnotený alebo dosiahol tzv. prahovú hranicu, no kvôli vyčerpaniu finančnej alokácie či zmene priorít podporený nebol. V takých chvíľach si hovorím – odviedli sme dobrú prácu, ale niektoré faktory jednoducho nevieme ovplyvniť. A zároveň platí, že aj neúspech nás môže obohatiť – aj neúspešný projekt prináša nové poznanie, skúsenosť, kontakty, inšpirácie a ukazuje nám, kde môžeme byť ešte lepší.

V rámci medzinárodných grantov ste súčasťou prestížnych výziev, akou je Horizon Europe. Je pre Vás táto úroveň viac motiváciou alebo výzvou?

Oboje. Medzinárodné grantové schémy sú pre nás obrovskou výzvou. Už len stať sa súčasťou silného konzorcia je náročné, nehovoriac o tom, aké dôležité je držať krok s tými najlepšími či už odborne, alebo projektovo-manažérsky. Zároveň je tu silná motivácia – pripraviť a implementovať kvalitný projekt, ktorý má reálny prínos. Dostať sa do „klubu silných hráčov“ a získať podporu pre zmysluplný zámer, ktorý má výhody pre pacientov, klinickú prax aj výskum. V rámci Horizon Europe sa nám darí implementovať dva projekty, na ktoré sme skutočne hrdí. Prvým je prevencia rakoviny v práci, ktorý umožňuje zamestnancom nemocnice a ich rodinným príslušníkom bezplatné očkovanie proti HPV, ako aj skríningové vyšetrenia na vírus hepatitídy typu C a baktériu Helicobacter pylori. Druhý projekt je zameraný na prevenciu ochorení pečene – pomáha lekárom rýchlejšie a presnejšie identifikovať problémy ešte predtým, než sa objavia vážnejšie príznaky a umožňuje personalizovanú liečbu pre každého pacienta.

Spolupracujete aj s akademickými partnermi a výskumnými inštitúciami. Ako dôležité sú pre nemocnicu takéto prepojenia?

Partnerstvá a spolupráca, medziodborová, medziinštitucionálna či medzisektorová, sú dnes v oblasti medicíny úplne zásadné. Zodpovedá to trendom vývoja, ako aj inováciám v zdravotníctve. Hovoríme o digitalizácii, automatizácii, robotizácii, umelej inteligencii, telemedicíne, analýze veľkých dát či rozhodovaní na základe dát. Do mnohých projektov vstupujeme v spolupráci s univerzitami a vedecko-výskumnými subjektmi – napríklad UMB v Banskej Bystrici, STU v Bratislave, TU Košice, Biomedicínske centrum SAV a iné. V oblasti IT a digitalizácie spolupracujeme aj so súkromnými firmami. Viaceré spoločné projekty v oblasti telemedicíny boli podporené výskumnými grantmi, ako je Agentúra na podporu výskumu a vývoja, Európske štrukturálne a investičné fondy či Operačný program Integrovaná infraštruktúra. V súhrne sme v rámci týchto projektov získali externé zdroje vo výške približne 150 000 eur.

Z Vášho pohľadu – čo je najväčšou výzvou pri čerpaní eurofondov a grantov v zdravotníctve na Slovensku?

Nájsť správnu výzvu, ktorá zodpovedá reálnym potrebám nemocnice a dáva nám zmysel. Potom je potrebné splniť všetky podmienky, výzvy, kritériá oprávnenosti, správne vyskladať partnerov. V rámci nemocnice je internou výzvou nájsť výskumné kapacity pre prípravu projektu – a najmä zabezpečiť kvalitný multidisciplinárny tím pre implementáciu.

Aké sú Vaše ďalšie plány a ambície? Môžeme sa tešiť na nové prelomové projekty, ktoré posunú nemocnicu vpred?

V prvom rade sa sústredíme na úspešné dokončenie projektov v rámci Plánu obnovy a odolnosti, ktoré majú byť ukončené do konca roka 2025. Ide o rekonštrukciu psychiatrickej kliniky, výstavbu materskej školy a projekt zameraný na zlepšenie plánovania rádioterapie s podporou umelej inteligencie. Chceme napredovať aj v rámci vyššie spomenutých medzinárodných projektov Horizon Europe. Do budúcnosti sa zameriavame na získavanie podpory pre rozvojové projekty v úzkej spolupráci s nositeľmi inovácií v rámci nemocnice – teda s Vedeckou radou, Inovačným centrom, Previta centrom a v neposlednom rade v kontexte výstavby novej nemocnice, ktorá je prirodzene spojená s novými technológiami a modernými prístupmi. Konkrétnymi väčšími projektmi v príprave sú vytvorenie siete biobánk či manažment cesty pacienta využitím mobilných aplikácií a umelej inteligencie.

Rozhovor spracovala Dominika Adamovičová.