Chránite svoju pokožku správne?

Leto je čas oddychu pri mori, alebo kúpalisku. No vylihovanie a vystavovanie sa slniečku prináša aj zvýšené riziko poškodenia kože UV žiarením. Ochrana pred slnkom pritom neznamená len natrieť sa opaľovacím krémom.

• Vyhýbajte sa priamemu slnku medzi 11.00 – 15.00 hod.
• Noste klobúk, slnečné okuliare a ochranné oblečenie.
• Používajte opaľovací krém s SPF 30 – 50 a UVA ochranou.
• Nezabúdajte na uši, pery, krk, priehlavky či chrbty rúk.
• Krém aplikujte každé 2 hodiny a po kúpaní alebo osušení uterákom.
• Dôležité je aplikovať dostatočné množstvo opaľovacieho krému.

Ak si z dovolenky nesiete neminuté balenie opaľovacieho krému späť, nenatierali ste sa správne.

„Rakovina kože patrí medzi najčastejšie nádorové ochorenia a zároveň medzi nádory, ktorým vieme vo veľkej miere predchádzať správnou ochranou pred UV žiarením,“ zdôrazňuje MUDr. Petra Mečiarová z II. Dermatovenerologickej kliniky SZU.

 

Chráňte svoju pokožku dnes, aby bola zdravá aj zajtra. Sledujte náš profil, a zistite, aké množstvo opaľovacieho krému pri natretí vám zabezpečí správnu ochranu.

Myslíte si, že viete, ako sa správne natierať počas opaľovania?

Väčšina ľudí používa len 25 – 50 % odporúčaného množstva opaľovacieho krému. Výsledkom je výrazne nižšia ochrana, než uvádza SPF na obale.

Vedeli ste, že na natretie celého tela dospelého človeka je potrebných približne 30 – 35 ml opaľovacieho krému? To je asi jeden „poldecák“. Pri týždňovej dovolenke pri mori by mala jedna dospelá osoba spotrebovať približne celé 200–250 ml balenie opaľovacieho krému.

Najčastejšie zabúdame natierať:

• uši
• pery
• krk a zátylok
• vlasovú hranicu
• priehlavky
• chrbty rúk
• okolie očí

A nezabudnite:

• natierať sa každé 2 hodiny,
• po kúpaní,
• po spotení,
• po osušení uterákom.

Nie vyššie SPF, ale správne množstvo a pravidelné opakovanie aplikácie rozhodujú o kvalite ochrany.

„Koža si pamätá každé spálenie, každú dovolenku bez dostatočnej ochrany aj každodenný pobyt na slnku. Dôsledkom nie sú len vrásky, pigmentové škvrny, rozšírené cievky a strata elasticity kože, ale aj vyššie riziko vzniku aktinických keratóz, bazaliómov, spinaliómov a malígneho melanómu,“ vysvetľuje MUDr. Petra Mečiarová z II. Dermatovenerologickej kliniky SZU .

Keď sa povie rakovina kože, mnohí si predstavia ľudí, ktorí trávia celé dni na slnku. Pravdou však je, že zvýšené riziko sa týka oveľa väčšej skupiny ľudí. A možno ste jej súčasťou.

Pozor by si mali dávať najmä:

• ľudia so svetlou pokožkou, pehami, blond alebo ryšavými vlasmi,
• osoby, ktoré sa ľahko spália a ťažko opália,
• ľudia s väčším počtom znamienok alebo atypickými znamienkami,
• tí, u ktorých sa melanóm vyskytol v rodine,
• pacienti po prekonanom kožnom nádore,
• ľudia pracujúci dlhodobo vonku – záhradníci, stavební pracovníci, poľnohospodári či športovci.

Práve poškodenie kože v detstve a dospievaní môže významne ovplyvniť riziko vzniku melanómu v dospelosti. Odborné štúdie ukazujú, že už jedno pľuzgierové spálenie v detstve alebo dospievaní môže takmer zdvojnásobiť celoživotné riziko vzniku melanómu.

„Koža si totiž pamätá každé spálenie. Poškodenie spôsobené UV žiarením sa počas života postupne sčítava a jeho následky sa môžu prejaviť až o desiatky rokov neskôr,“ upozorňuje MUDr. Petra Mečiarová z II. Dermatovenerologickej kliniky SZU.

Preto je ochrana detí pred slnkom jednou z najdôležitejších investícií do ich budúceho zdravia. To, ako chránime svoju pokožku dnes, rozhoduje o jej zdraví o 10, 20 či 30 rokov.