1

NÁZOR GR: Rekonštrukcia je to jediné reálne čo vieme spraviť pre nás samých a aj pacientov celého Slovenska

Koncom januára 2019 sme na pôde Rooseveltovej nemocnice zorganizovali stretnutie lokálnych predstaviteľov v oblasti školstva, územnej samosprávy, štátnej správy a miestnych zástupcov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hlavnou a jedinou témou nášho stretnutia bola vízia poskytovania zdravotnej starostlivosti pre banskobystrický región do roku 2030.
Dovoľte mi prosím, aby som Vám týmto sprostredkovala náš jednotný názor v tom, že projekt rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice nemá pre túto skupinu odborníkov alternatívu v celom rozsahu tohto tvrdenia, a to po zvážení medicínskych, ekonomických, enviromentálnych a trúfam si povedať aj politických faktorov.
Nepoznám jedného zdravotníka, ktorý by projekt novej nemocnice v ktoromkoľvek kúte Slovenska nepovažoval za reálne zhmotnenie svojho sna. Nič lepšie si ani ja osobne neviem predstaviť. Avšak som aj ekonóm a viem, že „zdroje“ sú to, čo našim predstavám dáva reálne limity a núti nás uvažovať racionálne. To nehovorím len o finančných zdrojoch, ale aj o ľudských a materiálnych zdrojoch.
Svetová a teda aj slovenská ekonomika sa podľa renomovaných ekonómov nachádza v poslednej fáze konjunktúry a každá vláda má preto plné právo a mandát na to, aby si stanovila priority, ktorým sa chce venovať. Odrážam sa od tvrdenia, že do slovenského zdravotníctva má byť roku 2019 alokovaných historicky najviac zdrojov, avšak podľa všetkého sa na základe nastavených procesov bude naďalej zadlžovať. Zdroje sú teda obmedzené a za 100 miliónov, teda sumu, za ktorú sa rekonštrukcia plánuje vrátane DPH, sa nová, komplexná nemocnica typu Roosevelt postaviť nedá.

Prosím nezabúdajme na už reálne zrekonštruované operačné sály, urgent a sterilizáciu na špičkovej úrovni, ktoré boli financované z fondov EÚ za 26 miliónov eur. Ďalej tu je pavilón Detskej fakultnej nemocnice, ktorá bola a bude ešte rekonštruovaná z prostriedkov EÚ v sume cca 13 miliónov eur, pričom podotýkam, že udržateľnosť je v tomto prípade garantovaná na päť rokov. Tiež je tu v starej budove zrekonštruovaný Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Toto sú reálne alokované a fungujúce investície do rekonštrukcie, s ktorými systém ráta minimálne do roku 2030. Nemyslím, že by niekto mohol reálne uvažovať o ich zatvorení a premiestnení do nového objektu, pretože by takto reálne neexistovala hodnota za peniaze. Aké by bolo ich následné využitie, resp. náklady na sanáciu? Tu sa dostávam k otázke azbestu. Pokiaľ sa týmto materiálom nakladá náležitým spôsobom, nepredstavuje problém. Je potrebné povedať, že rovnako sa s ním nakladalo pri už zrealizovanej rekonštrukcii operačných sál, oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny, a tiež pri rekonštrukcii Detskej fakultnej nemocnice.
Ďalším faktom je, že pokiaľ by sa Rooseveltova nemocnica presťahovala čo i len o kilometer ďalej a Detská fakultná nemocnica by sa nepresťahovala spolu s ňou, rádovo by jej vzrástli náklady tak, že by sa z čiernych čísel prehupla do červených. Sme totiž na sebe závislí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, i keď sa to navonok možno nezdá. 
Jeden náš prednosta na stretnutí povedal, že rodinným striebrom Rooseveltky sú ľudia, ktorí v nej pracujú. Pretože na jednom mieste v jednom čase spolu stále dokážu „spolupracovať“ multidisciplinárne tímy bez toho, aby vznikali neriešiteľné situácie. S týmto tvrdením sa absolútne stotožňujem. Akýmkoľvek externým zásahom v podobe delenia kolektívu sa táto symbióza zničí. Ja, ako pacient by som za žiadnych okolností nechcela, aby nebola zabezpečená kontinuita v liečbe. Špičková medicína si vyžaduje a aj vyžadovať bude multidisciplinárny prístup. Pacienta je nevyhnutné zhodnotiť komplexne a teda mu aj poskytnúť komplexnú starostlivosť. Len vtedy je to medicínsky aj ekonomicky efektívne. To už ani nehovorím, že štiepenie znamená rastúce náklady na manažment a správu.
V celom príbehu je pre nás kľúčová poloha v centre mesta, s existujúcimi napojeniami na MHD, ktoré by v prípade výstavby novej nemocnice mimo mesta znamenali vysokú vyvolanú investíciu. Riešenie súčasnej dopravnej situácie v špičke v okolí nemocnice už rieši mesto aj vyšší územný celok ako dlhodobý projekt, pretože v rámci rozvoja bývania v extraviláne slúži prístupová cesta k nemocnici ako hlavný dopravný uzol. Rovnako je to s parkovaním. Mesto už v rámci svojej réžie zrealizovalo čiastkové opatrenia, avšak v tomto roku na jeseň by sa reálne malo začať s výstavbou parkovacieho domu.
Chcela by som sa touto cestou úprimne poďakovať všetkým, ktorí nám s prípravou podkladov a materiálov pomáhajú. Pre mňa to znamená len jedno, uvedomujú si, že rekonštrukcia je to jediné reálne čo vieme spraviť pre nás samých a aj pacientov celého Slovenska. Tento záver sa napokon potvrdil aj ako výsledok analýzy hodnoty za peniaze.
Na záver by som chcela povedať len jedno. Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici bola a vždy bude len jedna, pretože je s mestom úzko prepojená.

Ing. Miriam Lapuníková, MBA
generálna riaditeľka